BK INTER BRATISLAVA

Nedeľa 17.2.2019
 

Zomrel Rudolf Stanček

09.10.2014 | tg

V stredu ráno 8. októbra 2014 v bratislavskej nemocnici, kde ležal už od polovice júla po komplikáciách so zlomenou rukou, zomrel vo veku 86 rokov na zlyhanie srdca Rudolf Stanček. Nezabudnuteľná postava basketbalového Interu Bratislava, jeho spoluzakladateľ v roku 1963.

„Bol vždy ambiciózny človek. Preto sa nás ujal ako tréner na sklonku sedemdesiatych rokov, lebo tušil, že môžeme prelomiť vtedajšiu hegemóniu českých tímov pod domácimi košmi. V Interi predtým urobil pre basketbal ohromne veľa ako funkcionár. Mal veľa známostí aj zápal pre vec, a keď chcel niečo dosiahnuť, šiel neraz aj tvrdohlavo za svojím cieľom. Tituly, ktoré s nami hráčmi získal, boli preňho za to všetko parádnym zadosťučinením. Určite patrí medzi najväčšie osobnosti nášho klubu v jeho celej histórii,“ skonštatoval o Rudolfovi Stančekovi pri jeho osemdesiatke Stanislav Kropilák, najlepší basketbalista Slovenska v 20. storočí, teraz prezident basketbalového Interu Incheba Bratislava. 

Žlto-čierny klub si v decembri pripomenul 50. výročie svojho založenia a v Hant aréne mali defilovať priamo na ploche tri veľké osobnosti z histórie. Do svetiel reflektorov sa postavili však iba spomenutý Stanislav Kropilák a úspešný funkcionár Anton Blaha, predseda Interu v najslávnejších rokoch 1978 – 1990. Rudo Stanček iba odkázal, že už nemôže prísť pre podlomené zdravie...

Inak, do hľadiska našej haly na Pasienkoch chodil dlhé roky predtým a prišiel ešte niekoľkokrát aj v uplynulej sezóne. On sám v nej strávil veľký kus života, veď bol jej šéfom s malými prestávkami v rokoch 1962 – 1995. Venoval sa v nej svojmu obľúbenému basketbalu, pre ktorý sa rozhodol 14-ročný, hoci ako menšie dieťa hral s rovesníkmi šikovne aj futbal, volejbal, hokej či stolný tenis. Práve na Pasienkoch doviedol „kropilákovcov“ v drese Interu Bratislava v roku 1979 k prvému a o sezónu neskôr aj k druhému titulu majstra Československa, čo bola v tom čase pred natrieskaným hľadiskom veľká sláva. Predtým v období 1967 – 1978 a potom aj v rokoch 1992 – 1995 bol predseda BO Inter.

Keď netrénoval dospelých, venoval sa pod košmi dlhé roky so zanietením mladým talentom aj spolu s manželkou Libušou. Ich detskí zverenci boli azda prví v celej republike, čo trénovali dvojfázovo. Ráno pred vyučovaním a potom aj popoludní. Nečudo, že sa viackrát stali majstrami Československa medzi dorastencami, na čo bol Rudo veľmi hrdý.

Oveľa skôr bol aj úspešný hráč. „Na olympiádu do Londýna 1948 ma nezobrali, lebo som vraj bol mladý. O štyri roky neskôr do Helsínk dostal prednosť ktorýsi z českých hráčov. Slováci, tvrdím to najmä o sebe, nemali vtedy ľahkú pozíciu,“ vracal sa neraz s trpkosťou v hlase k časom svojej hlavnej športovej kariéry a nesplnenej túžbe zahrať si pod piatimi kruhmi.

Medzi známych a priateľov, čiže medzi nás, do haly na Pasienkoch, kde mal „vyárendované“ miesto, už nikdy nepríde. Chýbať však bude najmä rodinám svojich troch detí, Libuši Miškayovej (nar. 1955), Pavlovi (1958) a Petrovi (1960). Lebo on je už tam, kam odišla navždy jeho manželka Libuša v roku 2010, s čím sa Rudo nijako nevedel zmieriť...

Basketbalová rodina Interu Bratislava naňho určite nikdy nezabudne. Za ňu si takto na Ruda Stančeka zaspomínal

TOMÁŠ GROSMANN      

 

KTO BOL RUDOLF STANČEK?

Narodil sa 23. 5. 1928 v Bratislave, kde aj zomrel 8. októbra 2014.

Basketbalový reprezentant bol v rokoch 1947 – 1953, hral na ME 1953 v Moskve, kde Československo skončilo na 4. mieste.

Popredný hráč v rokoch 1946 – 1962 bol v Slovane, Lokomotíve a Sokole Bratislava, Sokole Svit, ATK Praha, Lokomotíve Pezinok a TTS Trenčín.

Ako tréner doviedol mužov Interu Bratislava k čs. titulom v rokoch 1979 a 1980; trénoval aj ženy Slovana a Lokomotívy Bratislava; v pozícii kouča pracoval rok v Luxembursku a ďalší rok v Nemecku.