BK INTER BRATISLAVA

Štvrtok 17.1.2019
 

Prednosť dostala rodina

25.12.2018 | as

V januári oslávi Martin Bílik 32. narodeniny. Bojovník na pohľadanie bývalý hráč Prievidze, Interu, Komárna, Handlovej či Svitu, teda rozhodne nepatrí do starého železa. Nechýba mu výkonnosť, jeho kariéru nepreťalo vážne zranenie. Svoje kvality potvrdzoval aj v uplynulom ročníku. Ak by bol vstúpil do toho aktuálneho, nepochybne by patril medzi výrazné osobnosti Slovenskej basketbalovej ligy. Napriek tomu sa však dvojnásobný majster Slovenska z rokov 2014 a 2017, päťnásobný víťaz slovenského pohára a dlhoročný reprezentant rozhodol dať profesionálnemu basketbalu zbohom. 

Sezóna 2017/18 zostane poslednou vo vašej profesionálnej kariére. Prečo? – spýtali sme sa Martina BÍLIKA.

„Rozhodnutie sa nezrodilo zo dňa na deň. Rodilo sa podstatne dlhšie, o konci kariéry som uvažoval za posledný rok či dva dosť často. Vedel som, že príde na svet moja dcérka, Deborah, chcel som nám vytvoriť rodinné zázemie. Už som bol trocha unavený z cestovania a chcel som byť viac k dispozícii mojej rodine. Rodina je teda jeden z dôvodov. Druhým je, že minulý rok počas sezóny som ukončil vysokoškolské štúdium. Vravel som si, že keď doštudujem, budem si hľadať práci v odbore a moja basketbalová kariéra sa stane minulosťou.

Už ste inžinier Bílik. Prezraďte, aký odbor ste ukončili a ktorým smerom sa teda bude uberať vaša nová kariéra?

„Najprv to bolo bakalárske štúdium aplikovanej informatiky, potom som prešiel na automatizáciu a informatizáciu procesov. Teraz ešte absolvujem jeden kurz, aby som si zvýšil kvalifikáciu a uľahčilo mi to uplatnenie v praxi.“

Urýchlilo vaše rozhodnutie nečakané rozhodnutie Karlovky odhlásiť sa zo súťaže? Isto ste zachytili, že vaše meno sa cez leto spomínalo práve v súvislosti s angažmánom v drese VŠEMvs?

„Karlovka sa mi ozvala a ja som rozmýšľal, že by som skúsil jednu sezónu potiahnuť popri práci ako predtým Roman Vido. Hoci on skončil, lebo to nestíhal. To mi trocha otvorilo oči, uvedomil som si, že ani ja by som to nemusel stíhať. Rokovania boli ale celkom zaujímavé, bol som prekvapený, že ešte aj dnes sa takto rokuje s hráčmi: teda, že sa rokuje a rokuje a nič sa potom nedeje. S odstupom času, bol som s tým zmierený a viac-menej rozhodnutý, že do Karlovky nepôjdem, práve pre tento prístup. Preto ma prekvapilo, keď som sa dopočul, že už som v Karlovke. Pritom to nebola pravda, nakoľko chlapci už dva týždne trénovali a mne sa nik z vedenia nebol schopný ozvať, že či pokračujeme v rokovaniach alebo nie. Aj keby sa ozvali s konkrétnou ponukou, už som bol rozhodnutý, že ju odmietnem. O odhlásení Karlovky som sa dozvedel až z článku a dosť ma to prekvapilo. Prišlo mi nefér voči všetkým chlapcom, ktorí boli v tíme.“

Keď sa obzriete späť, na ktoré momenty rád spomínate?

„Na každý jeden víťazný zápas, v ktorom o čosi išlo. Bol som hrdý, že môžem byť toho súčasťou. Mohol som sa radovať, byť fakt šťastný a spokojný s robotou, ktorú som odvádzal. Za každý jeden taký moment, s každým spoluhráčom, s každým trénerom – a niekedy to so mnou nemali jednoduché – som vďačný a na každý taký moment i na ľudí, s ktorými som ho zdieľal, veľmi rád spomínam. Boli to tie najkrajšie chvíle. Veď som sa mohol naplno venovať športu, ktorý milujem. Nemám jeden špecifický moment, o ktorom by som vám mohol povedať, že práve na ten spomínam najradšej. Basketbal mám tak veľmi rád, že som ozaj vďačný za všetky tie roky, zápasy a za všetkých spoluhráčov.“

Už ste naznačili, ktorým smerom sa bude uberať vaša ďalšia profesionálna dráha. Ale prezraďte, nelákalo vás zostať pri basketbale a začať napríklad s trénerstvom?

„Momentálne nie. Mojou terajšou prioritou je vytvoriť najlepšie možné zázemie pre rodinu, nájsť si dobrú prácu, rozbehnúť sa v civilnom živote, budovať si kariéru. Basketbalové záležitosti idú nateraz u mňa bokom. Ale samozrejme, pri basketbale zostávam, aby som vám neklamal. V lete som sa začal venovať hre 3x3 s kamarátmi z Prievidze. V roku 2019 plánujeme vyskúšať nejaké zápasy a turnaje. Takto sa budem basketbalu venovať počas leta a aj počas zimného obdobia, ak sa bude dať. A aby som nezabudol, som súčasťou bratislavskej mestskej basketbalovej ligy, kam ma zavolali kamaráti, aby som si prišiel zahrať. Uľahčí mi to prechod, dvakrát do týždňa si zatrénujem. Nedá sa úplne vypnúť a odstrihnúť od športu, ktorý milujete. Tak si teraz zahrám aspoň rekreačne.“

 

HRAŤ ZA PRIEVIDZU A... SKONČIŤ

Jedna vec vyznievala zvláštne: Martin Bílik sa narodil v Bojniciach a hoci je odchovanec prievidzského basketbalu, v najvyššej súťaži nedebutoval v drese Hornonitranov ale už ako talentovaný tínedžer prestúpil do Svitu. Zažiaril už tam, postupne bol oporou Handlovej, Komárna a Interu. Ale Prievidza? Tá v jeho kariérnom sumári dlho nefigurovala. V tomto Bílik pripomínal Daniel Nováka, bývalého dlhoročného reprezentanta, ktorý hoci bol a je Pezinčan, za miestny klub nikdy nenastúpil v mužskej kategórii. U Bílika sa to však predsa len zlomilo, keď sa ako tridsiatnik v lete 2017 na rok upísal BC. „Úprimne vám poviem, keď som ako mladý hráč odchádzal z Prievidze a začínal vo Svite a aj keď som sa vrátil do prievidzského okresu, kde som hrával za Handlovú, mnoho ľudí sa ma pýtalo, prečo som nešiel do Prievidze. Ani neviem, prečo, ale stále som mal uložené kdesi v hlave, že až sa raz vrátim do Prievidze, ukončím kariéru,“ hovorí „Bilo“ a pokračuje: „Časom, keď som bol v Komárne či v Interi, už som na to ani nemyslel, že by som raz mohol skončiť v Prievidzi a práve tam ukončiť kariéru. Ale nejako sa to stalo a ono sa naplnilo, že Prievidza zostane mojou poslednou hráčskou zastávkou.“

 

Článok pôvodne vyšiel v denníku Šport. Ďakujeme za súhlas so šírením.