BK INTER BRATISLAVA

Nedeľa 20.8.2017
 

Na tréning s radosťou

25.05.2017 | as

Basketbalisti bratislavského Interu cez víkend zavŕšili finálovú sériu víťazstvom nad Komárnom 94:82 a celkovým triumfom 4:1 na zápasy.

Okrem toho, že si na Pasienkoch typologicky dobre vybrali zahraničné posily, mohli sa spoľahnúť na jednoznačne najsilnejšiu slovenskú enklávu. Jej súčasťou bol aj reprezentant Tomáš Mrviš. Odchovanec handlovského basketbalu patril medzi výrazné osobnosti celej ligy a jeho univerzálnosť podčiarkol aj fakt, že keď žlto-čierni v play-off prišli o dvoch stredných rozohrávačov, tréner Oliver Vidin zveril tvorbu hry práve do rúk spoľahlivého „Mrva“.

Prezraďte, ako vyzerali majstrovské oslavy? – spýtali sme sa Tomáša Mrviša, krídelníka BK Inter Bratislava.

„Hneď po zápase sme išli do podniku, ktorý je v hale, tam sme oslavovali aj s našimi fanúšikmi až do rána. Boli to super pocity a mohli sme sa o ne podeliť s fanúšikmi aj s ľuďmi, ktorí na Interi robia okolo basketu. Potom sme ešte mali spoločnú večeru, zahrali sme si futbal a rozlúčili sme sa.“

V play-off ste vyhrali 11 z 13 duelov. Napríklad vo finále s Komárnom, ak nerátame štvrtý zápas hraný vonku, ste odohrali štyri vyrovnané stretnutia, no každé ste napokon zlomili vo váš prospech. V čom podľa vás tkvel hlavný rozdiel?

„Rozdiel? V tých zápasoch, ktoré sme vyhrali, teda okrem toho štvrtého, som si všimol, že chalani okolo mňa ani na chvíľu nezaváhali, že by sme azda mohli prehrať. Veľmi sme si verili. Aj keď sme niekedy nehrali až tak dobre, vedeli sme, že máme skúsený tím. V kľúčových momentoch Komárňanom možno nepadla nejaká trojka, kým nám áno.“

Na Pasienkoch ste pôsobili už v ročníku 2015/16, keď klub operoval s vyšším rozpočtom a mal ešte skúsenejší káder. Prečo to vtedy nevyšlo a tento rok áno?

„Podľa mňa bol veľký rozdiel najmä v tímovej chémii. Tento rok bola skvelá. Nemenili sa hráči, nemenil sa tréner. Od začiatku sme si s chalanmi sadli a vyzerali sme ako tím. Bolo to vidno aj na lavičke. Dokonca aj hráči, ktorí v play-off nezasiahli do hry, nám veľmi pomohli tým ako nás povzbudzovali. Myslím si, že rozhodovalo práve to, že po celú sezónu bola v šatni pohodička. S radosťou sme chodili na tréningy.“

V základnej časti ste dlho viedli, no napokon vás predstihli Košice. Vo finále Slovenského pohára ste podľahli rovnakému súperovi. Tesne pred play-off ste doma prehrali s Prievidzou o 15 bodov. Ani vtedy ste o sebe ako tím nezapochybovali?

„Vedeli sme, že hráme dobre a že na každý tím skôr či neskôr príde kríza. Našťastie, my sme si tou krízou prešli v najlepšom období. Možno sa nám niekedy nedarilo podľa predstáv, ale vedeli sme, že to v nás je, že to vieme a je iba otázkou času, kedy začneme znova hrať dobrý basketbal. Forma nám vyšla presne na play-off. Bolo to dobre načasované.“

Váš príbeh je o to silnejší, že v januári 2016 ste v zápase utrpeli vážne zranenie, po ktorom ste prišli o obličku. Vrátili ste sa vo výbornej forme, sezóna však bola dlhá. Ako ste sa cítili po zdravotnej stránke? Mali ste špeciálny režim?

„Zo začiatku bolo ťažké dostať sa do tempa. Ale postupne to šlo. Potom, vo februári, som mal nejaké problémy, bol som preťažený. Vynechal som zápas, celý týždeň som nič nerobil. Následne som sa vrátil naspäť, všetko sa vrátilo do normálu a opäť som mohol trénovať. Bolo to pre mňa dosť náročné.“

Okrem toho, že ste známy bojovník na pohľadanie, fanúšikov i odborníkov na vás upútalo, že čoraz častejšie sa nebojíte brať a premieňať ťažké strely, obvykle trojky, a to aj v zlomových momentoch. Čím to je? Drillujete ich nejako špeciálne v poslednom čase? 

„Neviem. V hlave som vždy mal, že som strelec. Samozrejme, veľa závisí od toho, koľko sebavedomia vám dodáva tréner a spoluhráči. Neviem... Aj keď som hral v Prostějove, stále som to mal v hlave, že som strelec. Netrénoval som ale viacej streľbu. Asi to prišlo aj vekom, ale hlavne tým prostredím. Keď hráte v tíme, kde viete, že spoluhráči za vami stoja, je to o to ľahšie.“

V posledných dvoch finálových zápasoch sa stal menší zázrak a na palubovku sa po tri a pol roka trvajúcej absencii zavinenej zdravotnými problémami vrátil Richard Grznár. Je o vás známe, že už dlho ste dobrí kamaráti, patríte do partie, ktorá spolu trávi aj letá, dovolenky...

„Som šťastný aj zaňho, že sa môže vrátiť na palubovku, lebo si toho fakt veľa vytrpel. Ten chalan si to zaslúži. Prvý zápas hral pri mne a je to môj dobrý kamarát – o to lepšie sa mi na to pozeralo.“

Grznár sa už vyjadril, že chce na Interi pokračovať aj v ďalšej sezóne. A čo vy? Pokúsite sa o obhajobu majstrovského titulu v žlto-čiernych farbách?

„Je to v riešení a v najbližších dňoch sa určite rozhodne.“

 

KTO JE TOMÁŠ MRVIŠ

NARODENÝ: 12. januára 1991 v Slanom

VÝŠKA: 201 cm

HMOTNOSŤ: 95 kg

POST: krídlo / rozohrávač

KLUB: BK Inter Bratislava (od 2015)

PREDCHADZAJÚCE PÔSOBISKÁ: Ariete Prostějov, MBK Handlová, Astrum Levice, MBK Handlová

 

Článok pôvodne vyšiel v denníku Šport. Ďakujeme za súhlas so šírením.

 
Eurovia SBL
1. Košice 34 6 74
2. INTER 29 11 69
3. Prievidza 28 12 68
4. Levice 26 14 66
5. Komárno 24 16 64
6. Svit 22 18 62
7. Lučenec 18 22 58
8. Handlová 17 23 56
9. Karlovka 10 30 50
10. SNV 9 31 49
11. Nitra 3 37 42