BK INTER BRATISLAVA

Nedeľa 20.8.2017
 

Sme víťazné typy

28.05.2017 | as

Basketbalista Marek Kozlík v minulých rokoch v drese Komárna trápil interistov ale aj ďalších súperov dôležitými trojkami v zlomových momentoch i nekompromisnou obranou, ktorou dokázal pokaziť deň nejednému rozohrávačovi. Vlani v lete sa situácia zmenila: obľúbený „Kozel“ sa vrátil do Interu, klubu, ktorý ho vychoval, ale za ktorý na vrcholovej úrovni nikdy nehral. Nielen, že získal svoj štvrtý majstrovský titul (predtým triumfoval v rokoch 2008 a 2010 s Pezinkom a 2015 s Komárnom), ale akési vrtochy osudu chceli, aby Bratislavčania vo finále zdolali práve Komárno 4:1 na zápasy.

Štvrtý majstrovský titul s tretím tímom. Dajú sa tie úspechy nejako porovnávať? Vážite si niektorý viac ako ostatné? – spýtali sme sa Mareka Kozlíka.

„Ťažko povedať. Všetky titul boli úžasné. V každom prípade, prvý je vždy asi najchutnejší, ale vravím, každý titul mal niečo do seba a vždy si víťazstvo užívam naplno.“

Finále SBL ste hrali proti Komárnu, kde ste prežili predchádzajúce štyri roky. Ako by ste popísali tie pocity?

„Boli to zmiešané pocity. Na Komárno mám krásne spomienky, všetkým ľuďom – fanúšikom, hráčom aj vedeniu – nemám čo zazlievať. Chcel som ale vyhrať. Keby mal zvíťaziť niekto iný než my, doprial by som to Komárnu, ale tým, že sme sa stretli vo finále, robil som všetko pre to, aby uspel Inter.“

A čo fanúšikovia, nezazlievajú vám to? Predsa len, patrili ste medzi obľúbencov komárňanského publika, rovnako ako predtým pezinského, či teraz interistického.

„Osobne si myslím, že mi to nemali za zlé a ani na to nemali dôvod. Zostalo nám v hlavách veľa spomienok na spoločne prežité krásne chvíle. Ešte raz chcem touto cestou poďakovať všetkým v Komárne za štyri krásne strávené sezóny.“

Výsledky 4:1 vo finále i predtým v semifinále proti Prievidzi čakal málokto. Na čom sa tie série lámali?

„Načasovali sme si formu na play-off najlepšie zo všetkých tímov. Naše výkony sa stupňovali, vygradovali až do skvelých výkonov v play-off. Najlepší zápas, ktorý sme odohrali, bol ten posledný, keď sme ukázali, že na našej strane boli aj obrovské skúsenosti.“

Váš spoluhráč Tomáš Mrviš povedal, že keď išlo do tuhého, mal pocit, akoby celý tím ani neveril, že môže prehrať. Tiež ste to tak cítili?

„Náš tím mal obrovskú silu a charakter. Tým, že sme boli celú sezónu pokope, sme sa vedeli zomknúť aj v ťažkých chvíľach. Aj keď sme prehrávali o veľa bodov, stále sme verili, že sa to dá zvrátiť a vždy sme bojovali do poslednej sekundy. Počas sezóny aj v play-off sme dokázali otočiť niekoľko zápasov tou bojovnosťou a silou tímu. Musím preto s Tomášom súhlasiť. Poskladal sa kvalitný káder na ihrisku i v kabíne.“

Vy ste na prvý semifinálový duel vypadli z rotácie. Inter prehral. Potom ste sa do nej vrátil a až do konca finále patril medzi dôležité postavy tímu. Brali ste to aj ako určitú odmenu za to, čím ste si prešli v lete, keď ste podstúpili operáciu kolena a zdĺhavú rekonvalescenciu?

„Mali sme široký káder a v tom zápase sa tréner Vidin rozhodol viac využiť rozohrávačov Bulatoviča s Kinneym. Takže ja som to bral ako súčasť toho, že raz na ihrisku som a inokedy nie. Potom som dostal priestor a verím, že som sa trénerovi predvedenou hrou odvďačil. Som rád, že mi dal dôveru.“

A čo tie kolená? Poslúchajú?

„Musím si zaklopať na drevo, pretože koleno sa počas celej sezóny dostávalo do čoraz väčšej pohody a ku koncu bolo cítiť skôr iba únavu z dlhej sezóny a nie to operované koleno. Dúfam, že v lete na tom ešte zamakám, aby to už absolútne nebolo cítiť.“

Máte len tridsať rokov, ale získali ste štyri tituly, štyri triumfy v pohári, predstavil sa v Pohári FIBA Európa a reprezentovali ste Slovensko vo viacerých kvalifikačných cykloch. Otázka teda je, čo ďalej a kde stále beriete motiváciu?

„Motivácia u každého športovca je, že chce víťaziť. U mňa osobne je táto motivácia v každom jednom zápase veľmi veľmi vysoká. Som, tak ako celé naše družstvo, víťazný typ. Preto sa mi ani na ďalšiu sezónu motivácia nebude hľadať ťažko. Práve naopak: budem sa tešiť na každý duel, na ktorý budem môcť nastúpiť. Budem chcieť vyhrávať ďalej. Čím viac sa mi podarí s tímom vyhrať, tým budem radšej. Budem mať potom na čo spomínať. To, že som vyhral štyri tituly, nebola len moja práca, veď basketbal je tímový šport. Sú to ale krásne spomienky a budem sna snažiť, aby som ich ešte rozšíril.“

 

KTO JE MAREK KOZLÍK

NARODENÝ: 29. júla 1986 v Bratislave

VÝŠKA: 186 cm

HMOTNOSŤ: 81 kg

POST: rozohrávač (pozícia 2)

KLUB: BK Inter Bratislava (od 2016)

PREDCHÁDZAJÚCE PÔSOBISKÁ: MBK Rieker COM-Therm Komárno, TJ Lokomotíva Plzeň, MBK Handlová, AB Cosmetics Pezinok

ZAUJÍMAVOSŤ: Nik z aktívnych hráčov nezískal v slovenskej najvyššej súťaži viac titulov než Kozlík, no celkovo sú rekordérmi jeho bývalí spoluhráči Peter Mičuda a Andrej Lukjanec s deviatimi titulmi

 

Článok pôvodne vyšiel v denníku Šport. Ďakujeme za súhlas o šírením.

 
Eurovia SBL
1. Košice 34 6 74
2. INTER 29 11 69
3. Prievidza 28 12 68
4. Levice 26 14 66
5. Komárno 24 16 64
6. Svit 22 18 62
7. Lučenec 18 22 58
8. Handlová 17 23 56
9. Karlovka 10 30 50
10. SNV 9 31 49
11. Nitra 3 37 42