Aktuality

A prečo nie práve basketbal?

Mladí interisti sa počas leta predstavili na šiestich finálových turnajoch majstrovstiev Slovenska. Štyri družstvá získali titul, jedno bralo striebro a jedno skončilo na bronzovom stupienku. Pre šéftrénera mládeže istotne zadosťučinenie. Ako by ste charakterizovali vaše pocity po takej spanilej jazde? – spýtali sme sa Karola Wimmera.

„Je to podobné ako minulý rok, keď sme mali obdobné úspechy. Tento rok je to možno o to cennejšie, že sme výborne obstáli v kategórii juniorov, pričom gros družstva tvorili hráči v kadetskom veku. Tam niekde sa začína odzrkadľovať systematická práca, že vytvárame základy, od ktorých sa chalani môžu odraziť do ďalšej kariéry. Určite je to príjemné. Na druhej strane si myslím, že zrkadlo nám nadstavuje medzinárodná konfrontácia. Je nemenej dôležité dokázať obstáť aj v nej. V žiadnom prípade teda nepreceňujeme, čo sme dosiahli. Sme radi a verím, že pre každého je to motivácia do ďalšej práce. Napokon, basketbal berieme aj ako cestu formovania mladých ľudí v dobe, keď je iných lákadiel viac než dosť. Prierezovo však máme dobrú účasť na tréningoch, čo znamená, že chalanov to baví a zaujíma.“

Keď sme sa rozprávali pár rokov nazad, podotkli ste, že podaktorí rodičia berú basketbal ako krúžok a potom deti vytrhávajú, hoci aj uprostred sezóny, z tréningového procesu, či ospravedlňujú z dôležitých zápasov. Zlepšila sa odvtedy situácia?

„Myslím si, že áno. Môže to súvisieť s tým, že aj rodič zistí, že je to systematická práca, ktorá sleduje nejaký cieľ. A že jeho dieťa z toho má radosť, že sa zlepšuje, dosahuje úspechy a nachádza nových kamarátov. Pokiaľ však na celospoločenskej úrovni nepresvedčíme ľudí, že šport je fenomén, z ktorého sa dá žiť celý život, dovtedy sa budeme stretávať aj s názormi iného druhu. Ale je to prirodzené: nie každý môže a má byť športovec, nie každý musí športu fandiť. My však pracujeme v tej rovine, že to robíme pre mládež a tá je budúcnosťou nielen športu, ale celej spoločnosti, v ktorej žijeme.“

Na túto tému sme sa bavili aj s generálnym manažérom Michalom Ondrušom a on vravel, že dôležité piliere sú: kvalitní tréneri pôsobiaci v Interi, rodičia podporujúci svoje deti a potom medzinárodná konkurencia, ktorá posúva mladých basketbalistov na vyšší level. Doplnili by ste niečo?

„Nezabudnime na jednu vec: Inter vytvára dobré tréningové podmienky. Treba spomenúť aj pozíciu Miša. Ak nie je k dispozícii veľká hala na Pasienkoch, v Eurovia aréne, okamžite hľadá možnosti, aby sme mohli trénovať v okolitých halách. On si tým tiež preskákal a vie, že systematickou prácou sa dá čosi dosiahnuť. Čiže toto je ďalší pilier, ktorý prispieva k tým úspechom. V mojom veku, keď sme boli kadeti, do veľkej haly sme sa takmer nedostali. Tie podmienky sú fajn. Je náročné to všetko utiahnuť, ale vďaka tomu máme s chalanmi možnosť prísť do haly alebo rozcvičovne, kedy chceme.“

Bavíme sa po sezóne 2019/2020. Na jej konci prišli spomínané úspechy, avšak do jej priebehu nevídaným spôsobom zasiahla pandémia a s ňou súvisiace opatrenia. Ako zložité bolo pracovať s chalanmi počas obdobia, keď vám tie opatrenia nedovolili viesť tréningový proces tak ako ste zvyknutí?

„Keď vzbudíte záujem v mladých ľuďoch, spolupráca môže fungovať aj za využitia všetkých tých moderných prostriedkov a technických zariadení. A ja môžem povedať, že fungovala. Ak to aj bolo, že spravte určitý počet drepov, klikov a ďalších cvikov, tak na deväťdesiat percent to bolo bez problémov. Bolo to obdobie, keď po fyzickej stránke práve tá kadetská skupina výrazne poskočila. Je to aj tým, že sami doma cvičili a trénovali. My sa teda na toto obdobie nemôžeme vyhovárať. Čo sa týka klubu a našich hráčov, bolo zvládnuté výborne.“

Spomíname medaile, ale úspechom je isto aj to, že o miesto v seniorskom A-tíme teraz zabojuje minimálne šestica mladých odchovancov, na prvom tréningu ich bolo hneď sedem, pričom sa počíta, že aspoň niektorí počas sezóny skutočne zasiahnu do diania v SBL. Sú to chalani, ktorých dobre poznáte. Čo musia urobiť, aby zvládli prechod k mužom?

„Všeobecne je na Slovensku problém s prechodom mladých športovcov do silnejšej seniorskej kategórie. Oni sami musia chcieť presvedčiť trénera. Lenže aj tréner musí byť presvedčený, že chce dať príležitosť mladému hráčovi. To nie je celkom štandardné, veď je tu záujem dosahovať vždy čo najlepšie výsledky aj u mužov. Tí, ktorí teraz trénujú pod vedením trénera Blanca Vilu a jeho asistenta Jaunzemsa? Nikdy s nimi neboli problémy, nemali študijné problémy, ani problémy s účasťou na tréningoch. Ten základ majú dobrý. Čo z toho, aj v spolupráci s nami, vytvoria, je teraz na nich. Keď si skonkretizujú svoje životné a športové ciele, majú dvere otvorené. A ja vždy vravím, že treba si klásť veľké ciele. A prečo nie? Aj ich to takto určíme... Mladí hráči musia, samozrejme, hrať, ale už možnosť trénovať s mužmi je pre nich novou skúsenosťou, ktorá ich môže posunúť ďalej.“

Bratia Malovcovci, Borodovčák, Koller, Randuška, Boros – to je tá šestica, ktorú sme spomínali. Všetko talentovaní chalani, skutočne perspektívni. Viacerí z nich už isto zaujali aj agentov. Ako udržať šikovných chalanov v Bratislave, keď tu je lákadlo zahraničných klubov, basketbalových akadémií?

„Na to je dosť ťažké odpovedať. Je to na ich rozhodnutí. Zatiaľ sa nám darí komunikovať s nimi o zámeroch, ktoré majú. Sú to rozumní chlapci, ktorí majú – myslím si – aj doma dobré zázemie. Stále hovorím, že keď im vieme vytvoriť podmienky na športový rast, vieme ich istý čas udržať. Samozrejme, to lákadlo basketbalovo vyspelejších krajín, či štúdia v USA, treba brať reálne. To sú fakty, s ktorými je konfrontovaný každý klub. My sme do tohto bodu dospeli po období, počas ktorého o našich hráčov taký záujem nebol. Orientujeme sa v tom, máme skúsenosti a snažíme sa to celé usmerňovať tak, aby sme nekončili podpísaním zmluvy, ale aby to bola práca s mladým človekom. A potom, keď sa v určitom veku rozhodne, že chce byť profesionál, budeme ho podporovať. A až odíde, veríme, že náš klub bude vždy brať ako materský klub, ktorý ho na tú cestu pripravil a nasmeroval.“

Inter je tradičná a populárna značka, jeho úspechy rezonujú a na klub často smerujú napríklad otázky, či bude mať aj dievčenské družstvá. Ako to vidí šéftréner mládeže? Bude?

„Neviem. Moje presvedčenie je, že ak dievčatá do veku dvanásť či trinásť rokov trénujú s chlapcami, je to aj pre chlapcov len dobré. Nemáme v pláne robiť niečo také. Rešpektovali sme družstvo Slovana pôsobiace v Bratislave. Je to možno otázka na generálneho manažéra, či by si také čosi ešte zavesil na krk. Sami máme dosť práce ustáť po personálnej stránke ten objem hráčov, ktorý máme. Nikdy sa ale nebránim tomu, aby do prípravky prišlo dievčatko a trénovalo s nami. To sa vždy dá. Potom, keď už majú dievčatá hrať svoje súťaže, nech sa zapojí do dievčenského klubu. My sme sa o otvorení ženskej alebo dievčenskej zložky nikdy nebavili.“

Inter, našťastie, nemá núdzu o mladé talenty, ale nie všade je to tak. Ak by ste mali hľadať dôvody, aby ste rodičom uľahčili rozhodovanie, prečo dať dieťa práve na basketbal a nie na šport, ktorý sa mnohým z nich môže javiť ako lukratívnejší, napríklad futbal, hokej, či tenis, čo by ste odpovedali?

„Osobne si myslím, že nech už rodič prihlási dieťa na hocaký šport, je to pre dieťa len dobré. Basketbal je zaujímavý šport, veľmi dynamický. Je to kolektívny šport, učí teda aj tímovej spolupráci. Aj to je moment, ktorý posúva ďalej. Basketbal na špičkovej úrovni sa u nás málo prezentuje. Ale nielen na špičkovej úrovni – veď ak máte šancu získať prostredníctvom basketbalu plné štipendium na amerických univerzitách, čo už je celkom slušná suma, alebo keď sa popri štúdiu viete ako študent privyrobiť niečím, čo vás celý život zaujíma – je to veľmi dobrá vec. A ešte si pocestujete, spoznáte nových ľudí. A ak aj skončíte, nikdy neviete, či sa k basketbalu napokon nevrátite, či už ako tréner, rozhodca, činovník, alebo ako rodič. Možno neodpoviem konkrétnejšie, že prečo basketbal, šport, ktorý je celosvetovo v popularite na top priečkach, ale radšej sa spýtam: A prečo nie práve basketbal?“     

X

X

X
FOTO: starsforstars.eu


Zoznam aktualít

Naši partneri