Aktuality

Búrlivák tam stále je...

Maurizio Galata je rodák z Bratislavy, no až teraz, vo veku 28 rokov, po prvý raz v jeho pestrej profesionálnej kariére hrá za niektorý z klubov z hlavného mesta. Na konci leta sa tento „power forward“ s reprezentačnými skúsenosťami upísal Interu. V kádri patrí medzi najskúsenejších, po Jaroslavovi Musilovi a Richardovi Körnerovi je tretí najstarší. Bývalý hráč Handlovej, Opavy, Nymburka, Levíc, Košíc, Svitu, či naposledy lotyšského Saldusu, dosahuje v úvode sezóny solídne priemery 11,3 bodu a 6,3 doskoku na zápas.  

Keď si prišiel v auguste do Interu na try-out, bolo cítiť, že podaktorým skalným to nevonia. Predsa len, brali ťa ako toho, kto stál roky na opačnej strane. Stačili dva domáce ligové zápasy a pár prípravných, aby si sa dostal do ich priazne. To poteší, nie?

„Určite áno. Zatiaľ som to nevnímal, ale ak to tak je, je to dobrý pocit. Každý hráč chce, aby fanúšikovia stáli za ním.“

Vo veku 28 rokov odrazu patríš medzi najskúsenejších v kabíne Interu. Ako si zvykáš na novú rolu nielen na palubovke ale aj mimo nej?

„Je to dosť veľká zodpovednosť. Človek sa musí správať čo najprofesionálnejšie, aby mohol ísť príkladom. Pre mnohých našich chalanov je to prvá sezóna medzi mužmi, v profesionálnom basketbale. My im musíme ukázať, ako byť správnym profesionálom, ako sa správať na tréningoch. Je to teda zodpovednosť, ale tiež čosi, čo takmer každý hráč skôr či neskôr zažije, že bude súčasťou tímu, v ktorom už bude patriť medzi starších a skúsenejších. Prišlo to naraz, Inter omladil tím a skrátka, máme šesť mladých odchovancov, plus dvaja naši zahraniční, sú tiež mladí chalani. Je to zaujímavá pozícia a musíme teda odovzdať spoluhráčom čo najviac skúseností.“

Naposledy, než si posilnil Inter, si pôsobil v Lotyšsku. Nebola to pre teba prvá zahraničná štácia, keďže v minulosti si hrával aj v Česku. Čo ti táto skúsenosť z Pobaltia dala?

„Doteraz ešte analyzujem, čo som si doniesol. Nehral som tam na najvyššom leveli, teda v najvyššej súťaži. Rozprával som sa o tom aj s rodičmi... Upokojil som sa. Na ihrisku. Zmenil som štýl hry a musím povedať, že to nebolo na škodu veci, vzišli z toho teda aj pozitíva.“

Roky ťa vnímame ako bojovníka, emotívneho hráča, srdciara, búrliváka, ale zároveň úprimného chlapíka, ktorý otvorene dokázal hovoriť aj o sklamaniach a osobných témach. Aký je Maurizio Galata teraz, v roku 2020?

„Neviem. Myslím, že vždy to je skôr na posúdení ostatných ľudí. Dosť ťažká otázka! Ten búrlivák tam stále asi niekde je. Dá sa ale povedať, že už troška vyzrel. Ešte trocha nadviažem na moje pôsobenie v Lotyšsku. Bol som tam aj v dvoch tímoch pôsobiacich v najvyššej súťaži a videl som, akým spôsobom sa tam robí basketbal. Dosť mi to otvorilo oči. Keď som to videl, istým spôsobom ma to motivovalo brať basketbal profesionálnejšie, viac sa mu venovať v hlave, viac sa sústrediť, viac o ňom premýšľať. A snažiť sa viac dokázať. Myslím, že som sa zmenil v tom, že som vyzrel a som ochotný viac obetovať basketbalu, než som bol kedysi.“

Späť na palubovku. V prvom zápase ste senzačne zdolali Spišskú Novú Ves, v druhom ste zažili sklamanie, keď po nešťastnej koncovke ste o kôš padli s Levicami. Potom prišli nie až také vydarené duely v Lučenci a Handlovej. Teraz je však na programe domáci zápas so Svitom. Čo robiť, aby sa mladý kolektív Interu vymanil z trojzápasovej negatívnej série?

„Dôležité bude nestrácať hlavu. A nemať zlý začiatok. Tým sme trpeli už pred sezónou. Práve Svit bude z tých tímov, ktoré nesmieme nechať na začiatku utiecť. Naopak, potrebujeme taký začiatok, aký sme predviedli proti Leviciam. A musíme dôverovať tomu, čo tréner pre nás pripraví, aký spôsob hry na nich vytiahnuť. Majú zopár dobrých zahraničných hráčov, ktorých musíme eliminovať. Myslím najmä Sašu Avramoviča a dvoch či troch Američanov, ktorých budeme musieť zastaviť, aby sme mohli byť úspešní. Primárne bude ale zrejme ako sa popasujeme so Sašom Avramovičom, ktorý nám už na turnaji vo Svite robil veľké problémy. Snáď ho dokážeme zastaviť.“

Zhovárame sa v čudných časoch. Podľa aktuálnych správ by sa víkendové 6. kolo malo odohrať, no ešte predtým musia všetci ligoví basketbalisti absolvovať testy na covid. Stále hrozí, že by prípadné pozitívne výsledky mohli zásadne ovplyvniť program, ako to vidíme teraz napríklad aj v hokeji. Povedz, aké to je, keď musíte naplno zarezávať a intenzívne sa pripravovať na zápas, o ktorom do poslednej chvíle ani neviete, či bude alebo nebude?

„Je to psychicky náročné. Už ani neviem, koľkokrát som prichádzal domov s tým, že sme dostali správu, že končíme a nevieme, kedy budeme znova hrať basketbal. Je to taká horská dráha emócií. Človek už nevie, čo očakávať. Kedy sa bude hrať ďalší zápas, či sa bude hrať. Myslím, že tento týždeň, keď sa o tom rozpráva už hádam pätnásty raz, či budeme pokračovať alebo nie, som už aj ja k tomu taký letargický. OK, keď sa bude hrať, tak sa bude hrať a keď sa nebude, no tak sa nebude. Dúfam, že aj navzdory tomu, že situácia s covidom, nie je dobrá, basketbal sa bude hrať naďalej. Takže nám zostáva iba pracovať na zlepšovaní tímu a hoci sa zápas so Svitom nakoniec nemusí v sobotu odohrať, tak sa musíme stále pripravovať na súpera.“


Zoznam aktualít

Naši partneri