Aktuality

„Zopár zápasov sme vyhrali...“

Vždy po sezóne sa stretneme s Michalom Ondrušom, generálnym manažérom Interu Bratislava, aby sme v rozhovore zosumarizovali uplynulý ročník a nazreli do budúcnosti. Možno aj covid, všetky jeho negatívne dopady, vrátane ekonomických, spôsobili, že tento raz je to celkom iný rozhovor, než po minulé roky. Ba čo viac, dozvedieť sa z neho možno aj to, že Inter hľadá, kam by sa uchýlil do exilu...

Inter po prvý raz od „reštartu“ klubu v sezóne 2012/13 nezískal medailu. S mladým kádrom a výrazne nižším rozpočtom však dokázal potrápiť svojich súperov a nakoniec skončil presne uprostred – na štvrtej priečke Niké SBL. Ako by ste zhodnotili uplynulý ročník?

„Veľmi špecifický ročník. Ale taký bol pre každého. Mali sme dva základné ciele: prvý bol začať vôbec sezónu, druhý bol ju dokončiť, čo sa nám podarilo. Z toho pohľadu sa teším, že sme to dokázali. Popri tom sme mali tretí cieľ, že ak sa nám podarí popri všetkých problémoch vyhrať pár zápasov, tak nás to poteší. Zopár sa nám ich vyhrať podarilo. Netvrdím, že to nemohlo byť lepšie, ale pri konečnom zúčtovaní je možné sezónu 2020/21, naše účinkovanie v nej, označiť za solídne.“

V decembri, januári a na začiatku februára bol Inter senzáciou. Pod vedením kouča Olega Meleščenka začal predvádzať skvelé výkony, bil súperov a z poslednej priečky sa vyšplhal na druhú. Čo sa stalo na jar, že na túto formu už nedokázal nadviazať?

„Zažili sme si naozaj skvelé herné obdobie, keď sme aj my sami boli troška prekvapení z toho, čo môže mužstvo v takom zložení, v akom bolo, ukazovať a aké výsledky môže dosahovať. Bohužiaľ, veľmi nás pribrzdila a vyhodila z formy reprezentačná prestávka a následná týždňová karanténa. Neplánovane sme takmer mesiac neodohrali žiadny zápas, z toho výborného rytmu sme sa dostali do kŕča a znova sme sa museli rozbiehať. Je to však situácia, ktorá sprevádza akúkoľvek sezónu. Či je káder silnejší alebo nie, udržať si rovnakú úroveň výkonnosti počas celého ročníka je takmer nemožné. Nás to postretlo práve po reprezentačnej pauze. Aj keď sme sa trocha dokázali vrátiť, predsa len to nebol návrat do takej hernej pohody a k takým kvalitným výkonom, aké sme podávali v januári či februári.“

Isto ste postrehli špekulácie, že dve z troch najvýraznejší opôr sú stále veľmi mladí hráči, že možno na nich tej zodpovednosti bolo až priveľa... Ako ste to vnímali vy?

„Nemyslím si, že vek 21 alebo aktuálne 22 rokov v prípade Lópeza a vek 23 v prípade Beručku treba považovať na mladý basketbalový vek. Nech sa na mňa nik nehnevá, ale takto sa to vníma len na Slovensku. Niekedy to dokonca slúži ako smiešna, až trápna výhovorka, keď je hráč do 25 rokov – mám na mysli takého, ktorý sa nepresadzuje, ako by sa očakávalo – považovaný za talent a potom už je odrazu starý a nie je taký zaujímavý... Podľa mňa 20-ročný basketbalista buď je schopný sa presadiť, alebo nie je schopný sa presadiť. To len na vysvetlenie k častým otázkam, či sme očakávali, že tí hráči v takomto veku môžu ťahať tím. Po veľkú časť sezóny dokazovali, že majú takú kvalitu, aby v Niké SBL ťahali Inter. S pribúdajúcimi zápasmi už boli čitateľnejší a súperi sa na nich dokázali dôkladnejšie pripraviť, ale dovolím si tvrdiť, že trio López – Beručka – Fusek jednoznačne patrilo k tomu najlepšiemu, čo SBL v sezóne 2020/21 ponúkala a ešte stále ponúka. O to som radšej, že Inter má s Fusekom platnú zmluvu aj na ďalší rok.“

Do kádra sa podarilo zabudovať až šesticu vlastných odchovancov. Nik z nich nebol na začiatku sezóny plnoletý, traja mali len šestnásť rokov. Napriek tomu sa nestratili. Taký pohľad asi generálneho manažéra poteší, všakže?

„Dlhodobo sme pripravovali hráčov ročníka 2003 a 2004 na to, aby viacerí z tohto dvojročníka sa ukázali v drese Interu v najvyššej seniorskej súťaži. Nie je to pre nás prekvapujúce. Pravdou je a ja už som to verejne povedal, že ak by nevznikla takáto špecifická situácia, možno až kritická, ohľadom covidu, rozpočtu a nastavenia klubu, zrejme by do sezóny nezasiahla šestica našich mladých odchovancov, ale niektorí z nich celkom isto áno. Nakoniec sa to vyprofilovalo tak, že šiesti boli pevnou súčasťou dvanásťčlenného, neskôr trinásťčlenného kádra. Viacerí z nich odohrali úctyhodný počet minút, čo nás aj s ohľadom na to, aký dôraz je v rámci klubu venovaný tejto generácii, veľmi teší.“

Pravidelne sa opakuje motív, že medzi priority súčasného Interu patrí práca s mládežou. Tej však urobili škrt cez rozpočet protipandemické opatrenia. Ako vyzerala v uplynulých mesiacoch práca s našimi mladými basketbalistami, ktorí vlani v lete získali na majstrovstvách Slovenska medailu v každej zo šiestich kategórií, pričom až štyrikrát boli majstri? 

„Najväčší problém, pokiaľ ide o sezónu 2020/21, ja osobne vidím, popri akútnom nedostatku financií, v tom, že mládež nemala možnosť trénovať. Okrem tých šiestich, počas covidu mohlo s A-mužstvom trénovať len zopár basketbalistov, ktorí už sú súčasťou širšieho kádra mužov. Takmer celá mládež – deväťdesiat percent z nej – bola odstavená na bočnú koľaj. Prerušila sa nám niekoľkoročná kontinuita prípravy. Až teraz sa postupne reštartuje robota s mládežou. Máme za sebou len dva týždne, keď sa mládežníci pripravujú v šesťčlenných skupinách. Môžem konštatovať, že všetci pokračujú, nikto to nezabalil. Väčší problém je, v akom stave sa nám deti vrátili. Žijeme v konzumnej dobe a návrat k správnym návykom trvá. Deti radi papajú – a aj to vidno. Covid teda nakoniec bude mať oveľa väčší dopad na mládežnícky šport než na šport seniorský.“

Keď sme pri covide, ktorý prinútil Inter i ostatné kluby odohrať sezónu bez divákov, dá sa vyčísliť, o koľko prostriedkov prišiel klub v dôsledku pandémie?

„Inter prišiel o majoritnú časť partnerov. Na druhej strane, dokázali sme využiť niektoré dotačné výzvy a schémy z podporného covidového balíčka. Aj vďaka tomu sa nám podarilo sezónu dožiť tak, ako sme ju dožili. Pevne verím, že nebudeme za sebou nechávať nejaké dlžoby, aj keď máme ešte pred sebou kus práce, aby sme sezónu dotiahli aj po finančnej a manažérskej stránke. Ak chceme vyčísliť pomer partnerských plnení v minulej sezóne a tej práve vrcholiacej, tak sa pohybujeme niekde medzi dvadsiatimi až dvadsiatimi piatimi percentami.“

Na záver otázka, ktorá zaujíma priaznivcov žlto-čiernych farieb najväčšmi: uvidíme Inter štartovať aj v nasledujúcej sezóne Niké SBL?

„Veľmi dobrá otázka, veľmi ťažká odpoveď. Chceme zostať na slovenskej ligovej mape a pokračovať v začatej práci. Verím, že sa nestane nič také dramatické, aby sme z toho kolotoča vypadli. Osobne verím, že sa to nestane. Treba ale pripomenúť, že máme na krku veľký projekt rekonštrukcie Eurovia Arény, ktorý sa konečne rozbieha nielen po formálnej ale už aj realizačnej stránke. Dnes prioritne riešime pre družstvo mužov, no hlavne pre mládež, tréningové priestory pre novú sezónu. A hľadáme odpoveď na otázku, kde budeme hrať domáce zápasy. Okrem toho, že sa skončilo naše účinkovanie v SBL, paralelne riešime nemenej dôležitú výzvu, ktorou je rekonštrukcia haly na Pasienkoch a hľadanie miesta, kde zatiaľ budeme hrať a trénovať. Asi nemusím vysvetľovať, aké komplikované, takmer nemožné, je nájsť v Bratislave nájsť vhodnú halu pre basketbal. Riešime to už dlho.“ 


Zoznam aktualít

Naši partneri