Aktuality

Titul nie je (pre nás) prvoradý

Keď Inter Bratislava vlani na jeseň oznámil, že v jeho drese sa do ligového kolotoča vracia Marek Kozlík, kdekto to považoval za kuriozitu, tak trocha „úlet“. Lenže trvalo len veľmi krátko, kým (vtedy) 36-ročný bývalý reprezentant ukázal, že mladému kádru žlto-čiernych môže pomôcť nielen ako mentor, ale aj ako pravý líder, bojovník a tiež stále ešte nebezpečný zakončovatel. V lete ho nebolo treba dvakrát presviedčať, aby potiahol ešte aspoň jednu sezónu.

Postrehli ste, že v práve začínajúcom ročníku Niké SBL napokon nebudete najstarším hráčom?

„Jasné. Počas leta sme sa o tom s Jopom Vojtekom bavili. Zvažoval túto možnosť, či bude mať na to čas a priestor. Predsa len nebýva v meste, kde bude hrať. Ani tam nepracuje. Nakoniec sa však rozhodol, že do toho ide. Som rád, že sa vracajú chalani z mojej vekovej kategórie do ligy. Myslím si, že to pre slovenský basketbal môže byť prínosné.“

V najvyššej súťaži ste debutovali pred 16 rokmi, v sezóne 2007/08. V čom sa, podľa vás, odvtedy najvýraznejšie zmenila?

„Prím hrali vtedy Slováci. Teraz, bohužiaľ, nehrajú takú rolu, ako by to malo byť. To je podľa mňa najväčší rozdiel medzi vtedy a teraz.“

Kde a v čom sa to podľa vás zaseklo, že nositeľmi kvality v kluboch prestali byť Slováci a po generácii hráčov ako Mičuda, Míčka, Klein, Lutovský, Smačko, Znanec, Nuber, Laco a mnohí ďalší, ktorí boli oporami tuzemských klubov, prišla len hŕstka nasledovníkov.

„To sa ma pýtali viacerí, opakovane som hľadal, aj sám pre seba, odpovede. Určite v tom hrá rolu viacero faktorov. Výrazný príval zahraničných hráčov sme videli hlavne po roku 2011. V roku 2012 Prievidza vyhrala titul s dvomi Slovákmi. Akoby sa to začalo lámať, naši hráči prestali mať záujem o extraligu, začali sa živiť civilnou prácou, nie športom. Postupne tá generácia odchádzala a neprichádzali noví hráči. Respektíve, prichádzalo ich menej, s nižšou kvalitou a kluby boli nútené angažovať zahraničných basketbalistov. Mňa to mrzí, lebo celý slovenský basketbal išiel kvalitatívne nadol. Ale dvíha sa v posledných rokoch. Vidno to na reprezentačnej úrovni a vidno to aj na mladých chalanoch. Aj v slovenskej lige začínajú mať domáci hráči viac úloh. Som rád, že v Interi majú veľký priestor a ukazujú, že si ho zaslúžia. To je cesta, ktorá môže pomôcť nášmu basketbalu, ak budú mladí Slováci dostávať priestor, aby sa mohli posunúť na vyššiu úroveň.“

Teraz sa na ligovú mapu vracia Nitra. Na tú máte akiste pestré spomienky...

„Určite. Aj toto je veľká zmena oproti roku 2007, keď v najvyššej súťaži pôsobilo podstatne viac klubov, až dvanásť. Aj s príchodom Nitry je to teraz stále len deväť klubov. A jasne, s Nitrou sme odohrali viacero vyraďovacích súbojov, stáli sme proti sebe v dvoch finálových sériách. Jednu sme s Pezinkom vyhrali, jednu prehrali. Boli to úžasné zápasy, na ktoré dodnes spomínam. Som veľmi rád, že Nitra sa vracia a dúfam, že aj ďalším slovenským mestám, ktoré kedysi hrávali v extralige, sa postupne podarí vrátiť na ligovú mapu.“

Z aktívnych hráčov nik nemá viac majstrovských titulov ako vy. Bolo náročnejšie vybojovať zlato v roku 2008, 2010, 2015, 2017, 2019 alebo dnes?

„Ťažká otázka. Vždy som vyhľadával družstvá, kde bola šanca zabojovať o titul. Neviem, či to bolo ťažšie... Momentálne je v Interi situácia taká, že staviame na mladých odchovancoch a titul nie je prvoradý. Nie som teda v pozícii lovca ďalšieho titulu, ale skôr v pozícii, že si užívam basket a snažím sa pomôcť mladým spoluhráčom vyrásť. Momentálne dominujú Levice. Hrajú aj v európskej súťaži a som zvedavý, kam to dotiahnu tento rok. Liga je vyrovnaná, je v nej viacero tímov schopných bojovať o horné priečky. Teším sa na ďalšiu sezónu. Sám som zvedavý, či bude moja posledná alebo nie.“

Na Interi máte opäť mladú partiu, ale prišli aj zaujímavé zahraničné posily. Aké ciele pred vás ako hráčov postavil najúspešnejší slovenský (mužský) klub?

„Chceli by sme posunúť méty vyššie ako je stred tabuľky. Bolo by pekné dostať sa do hornej štvorky. Nechceme byť na chvoste. Chceme hrať dobrý basketbal a určite máme potenciál zabojovať o hornú štvorku. Zozačiatku sa budeme zohrávať a ja dúfam, že sa zohráme natoľko, aby sa nám to podarilo.“

Určite ste v lete sledovali vystúpenie národného tímu, ktorý sa prebojoval do „veľkej“ kvalifikácie ME 2025. Ako bývalý dlhoročný reprezentant, spokojný s tým, čo ste videli?

„Musím uznať, že donedávna tam bola diera, keď sa národný tím nedokázal nikam posunúť, ale v poslednom čase sa predvádzaná hra výrazne dvihla. Či už je to lídrom Brodzianskym, ktorý v každom zápase odvádza vynikajúcu robotu, alebo kvalitami rozohrávačov Ihringa, Krajčoviča a Majerčáka, ktorý sa rozohral k výborným výkonom. Obrovský dopad má príchod Tima Malovca, lebo nám chýbal vysoký hráč na pozícii tri. Teraz je tam aj s Doležajom. Viacerí hráči sa chytajú. Predvedená hra je ozaj zaujímavá a dobre sa na ňu pozerá. Má úspech. Tréner Naglič vie, čo robí. Má svoju predstavu. Navyše, vyzerá to tak, že v tíme vládne dobrá chémia. Teším sa z tej šnúry víťazstiev, aj keď teraz ich čaká náročná kvalifikácia. Španieli a Lotyši sú svetová špička, Belgicko má tiež veľkú kvalitu. Budem držať palce. Predvedená hra, ktorou sa reprezentácia prezentuje posledné dva či tri roky, je stále okulahodiacejšia.“

KTO JE MAREK KOZLÍK

Narodil sa 29. júla 1986 v Bratislave. Má prezývku Kozel. Rozohrávač či krídelník vysoký 186 cm dlhodobo patril medzi vynikajúcich defenzívnych špecialistov a nebezpečných strelcov spoza trojkového oblúka. V najvyššej súťaži debutoval v roku 2007 v drese Pezinka, kde pôsobil do trpkého konca v prvých dňoch roku 2011. Nasledovala hráčska zastávka v Handlovej (2011), sezóna v českej NBL v drese Plzne (2011/12), štyri ročníky v Komárne (2012 až 2016) a úspešný záver kariéry v Interi (2016 až 2020). Vlani na jeseň sa nechal zlákať na návrat z basketbalového dôchodku. Bol najstarším hráčom Niké SBL. Teraz sa vracia ešte starší nitriansky Jozef „Jopo“ Vojtek, narodený 16. apríla 1985.

Spomedzi aktívnych hráčov sa nik nemôže pochváliť takou medailovou zbierkou ako Marek Kozlík: bývalý reprezentant je päťnásobný majster Slovenska (2008, 2010, 2015, 2017 a 2019), trojnásobný vicemajster (2009, 2013, 2016) a má aj dva bronzy (2014, 2018). Okrem toho je štvornásobným víťazom Slovenského pohára (2008, 2009, 2010, 2013).


Zoznam aktualít

Naši partneri