Aktuality

„MJ“ práve tancuje Posledný tanec

Nenastrieľal najviac bodov v histórii NBA. Nevyhral najviac titulov šampióna najslávnejšej ligy sveta. Na medzinárodnom fóre nezískal najviac medailí. Predsa je však považovaný za najväčšieho z basketbalových velikánov. Reč je o Michaelovi Jordanovi. Legende, ktorej prínos sa nedá zúžiť na body, doskoky, asistencie, výhry a rekordy. Našťastie, dokumentárny seriál Last Dance (Posledný tanec), ktorý v týchto dňoch „zamestnáva“ milióny divákov, sa o to ani nepokúša.

Jordan účinkoval v desiatkach reklamných spotov, zahral si sám seba vo filme Space Jam, objavil sa v klipe Michaela Jacksona Jam. „Seriózne“ filmárske dielo, ktoré by, aj s prispením slávneho basketbalistu, mapovalo jeho výnimočnú športovú dráhu dosiaľ chýbalo. Pred týždňom však mal v USA premiéru prvý z desiatich dielov dokumentárneho seriálu Last Dance.

Režisér Jason Hehir sa pri portrétovaní dnes už 57-ročnej legendy mohol oprieť o päťsto hodín filmového materiálu zblízka mapujúceho sezónu 1997/98, teda posledný Jordanov ročník v drese Chicaga Bulls. Trvalo dvadsať rokov, kým „MJ“ súhlasil s vystupovaním v seriáli, ale výsledok podľa prvotných reakcií, stojí za to. Bodaj by nie, veď príbeh newyorského rodáka je netuctový, oslovuje aj generáciu, ktorá v čase jeho najväčšej slávy ani nebola na svete a jedného dňa sa možno bude rozprávať tak, ako dnes antické mýty a legendy. 

NEBOL JEDNOTKA DRAFTU

Draft do NBA v roku 1984 patrí spolu s rokmi 1996 a 2003 medzi najsilnejšie ročníky. Jednotkou sa stal nigérijský pivot Akeem Olajuwon, ktorý putoval do Houstonu Rockets. Ako druhí vyberali Portland Trail Blazers, ale keďže rok predtým vzali nádejného Clyda Drexlera, ukázali na Sama Bowieho.

Jordan bol „až“ trojka. Hviezda univerzity Severná Karolína tak zakotvila v Chicagu, kde ju uprednostnili pred budúcimi členmi Siene slávy Charlesom Barkleym a Johnom Stocktonom. Začal sa písať príbeh, ktorý vyvrcholil v rokoch 1991 až 1993 a potom znova v rokoch 1996 až 1998.

Nová akvizícia cez leto ešte stihla vybojovať zlato na olympiáde v Los Angeles a potom, okamžite po debute v NBA, zmenila outsiderov na tím, ktorý treba brať vážne. Fanúšikovia šaleli a „kult osobnosti“, ktorý vypukol, sa dá porovnávať azda len s Muhammadom Alim, či rock´n´rollovými ikonami ako Beatles či Rolling Stones. Cena pre nováčika roka bola len začiatok. Jordan hral parádne, nájazdy zakončoval fantastickými smečmi, pôsobil ako upgradovaná verzia populárneho Juliusa Erwinga. Jeho povesti pomohli aj triumfy v súťaži smečiarov v rokoch 1987 a 1988.

NENASTRIEĽAL NAJVIAC BODOV

Hneď v prvej sezóne dosiahol „MJ“ úctyhodný priemer 28,2 bodu na zápas. V druhej sezóne si zlomil nohu, vynechal 64 duelov a klesol na 22,7 bodu. V ročníku 1986/87 sa vrátil do top formy: priemer 37,1 bodu je jeho osobným rekordom a zaistil mu prvenstvo medzi strelcami. Zopakoval ho šesťkrát v rade a dokopy desaťkrát – v tom sa mu nik nevyrovnal.

Keď Jordan v roku 2003 definitívne skončil, na konte mal kariérny priemer 30,1 bodu, rovnaký ako Wilt Chamberlain. Ten však ako jediný pokoril hranicu 100 bodov v jedinom zápase (Jordanovo maximum bolo „len“ 69) a ročník 1961/62 ozdobil priemerom 50,4 bodu. K tomu sa Jordan ani nepriblížil, rovnako ako ku kariérnemu nástrelu 38 387 bodov Kareema Abdul-Jabbara. Aj keď minimálne ten druhý mohol ohroziť, keby dobrovoľne neoželel dokopy štyri a pol sezóny. Pri skvelých ofenzívnych číslach trocha zaniká, že bol aj vynikajúci obranca. Odborníci to ale videli: deväťkrát ho zaradili do najlepšie brániacej päťky a v roku 1988 získal aj cenu pre najlepšieho obrancu.

NEVYHRAL NAJVIAC TITULOV

Bill Russell pomohol dynastii Bostonu Celtics k 11 titulom šampiónov NBA. Ďalší ôsmi vyhrali viac titulov než „MJ“, no nik nebol najužitočnejší hráč finálovej série šesťkrát!

Vo finále v roku 1998 viedli Bulls nad Utahom Jazz 3:2 na zápasy. V úplnom závere šiestej bitky vzal Jordan zodpovednosť na seba ako veľakrát predtým a tesne bránený Bryonom Russellom nezaváhal. Mnohí dodnes tvrdia, že rozhodcovia mali Jordanovi odpískať útočný faul, no nestalo sa (sám Russell uznal: „Či ma potlačil alebo nie, tú strelu premenil“) a Bulls slávili tretí titul v rade. Rovnako tri za sebou získali v rokoch 1991 až 1993. Ďalší „three-peat“ – slovná hračka od repeat (zopakovať) priniesol však aj ďalší koniec Jordanovej kariéry.

SKONČIL AŽ TRIKRÁT

Jordan to zabalil už v roku 1993. Vraj stratil túžbu hrať. K rozhodnutiu prispela vražda jeho otca, ktorého na diaľničnom odpočívadle zastrelili dvaja výrastkovia pri krádeži auta.

O rok neskôr „MJ“ koketoval s baseballom, podpísal kontrakt so Chicagom White Sox, klubom z portfólia majiteľa Bulls Jerryho Reinsdorfa. Objavil sa v nižších súťažiach a tvrdil, že by rád splnil sen nebohého otca, ktorý Michaela v mladosti videl ako budúceho hráča MLB. Nestalo sa. Aj pre pokračujúci štrajk v  MLB v marci zanechal bejzbal a vrátil sa k basketu.

V ročníku 1994/95 sa stihol rozohrať v 17 dueloch základnej časti, 10 pridal v play-off. A potom už prišla sezóna 1995/96 a v nej bilancia 72-10, ktorú mnohí považovali za neprekonateľný rekord, až kým ho presne o dvadsať rokov Golden State Warriors nevylepšili na 73-9. Napriek tomu zostava pod taktovkou kouča Phila Jacksona okolo Jordana, so Scottiem Pippenom, Dennisom Rodmanom, Stevom Kerrom, Robertom Parrishom, či Chorvátom Tonim Kukočom vošla do histórie. A nasledoval titul. A ďalší a ešte jeden - druhý three-peat. Po ňom ďalší koniec Jordanovej kariéry. Opäť na vrchole.

Tri roky Michael Jordan odolával pokušeniu, vábeniu klubov i zbožným prianiam fanúšikov. V sezóne 2001/02 ako 38-ročný predsa len neodolal, obliekol dres Washingtonu Wizards a absolvoval ešte dve sezóny. Hoci hral solídne, nestačilo to ani na účasť v play-off, a tak v roku 2003 pár týždňov po štyridsiatych narodeninách, po 1072 zápasoch základnej časti a ďalších 179 v play-off definitívne skončil.

DRUHÝ TAKÝ NEBUDE

„Bude to druhý Jordan,“ zvykli médiá hovoriť o mimoriadne talentovaných a perspektívnych basketbalistoch ako Anfernee Hardway, Grant Hill, Kobe Bryant, LeBron James, či Dwyane Wade. Lenže ťažko si predstaviť, že ktokoľvek sa dokáže Michaelovi vyrovnať. Strelecky, či v súčte úspechov možno áno. V globálnom prínose pre basketbal však sotva.

Jordanove meno sa stalo značkou, obchodným artiklom. Perfektne zvládnutý marketing bol pre budovanie statusu hviezdy non plus ultra nemenej dôležitý než výkony na palubovke.

Do kariet mu však zahrala aj doba, v ktorej pôsobil: menil sa basketbal i svet sa otváral. Pre fanúšikov kdekoľvek na planéte bolo jednoduchšie sledovať svoj idol. Do toho všetkého prišla v roku 1992 olympiáda v Barcelone, kde sa premiérovo mohli predstaviť aj profíci z NBA. Dream Team – zostava ako z inej planéty a jej dokonalé víťazné ťaženie. Apoteóza Michaela Jordana. Zopakovať čosi také vyzerá nepravdepodobne. Ale ktovie?   

X

X

VIZITKA MICHAELA JORDANA

NARODENÝ: 17. februára 1963 v New York City

VÝŠKA: 198 cm

HMOTNOSŤ: 98 kg

POST: rozohrávač (pozícia 2)

DRAFT: v roku 1984 celkovo z 3. miesta

KLUBY: Chicago Bulls (1984 až 1993 a 1995 až 1998), Washington Wizards (2001 až 2003).

NAJVÄČŠIE ÚSPECHY: 6-krát víťaz NBA, 6-krát najužitočnejší hráč (MVP) finálovej série, 5-krát MVP sezóny, 14-krát vybraný do zápasu hviezd, 3-násobný MVP zápasu hviezd, 10-krát zvolený do najlepšej päťky NBA, najlepšie brániaci hráč, nováčik roka, 10-násobný najlepší strelec NBA, dvojnásobný olympijský víťaz, víťaz majstrovstiev FIBA Americas, víťaz Panamerických hier, šampión univerzitnej NCAA, od roku 2009 člene Naismithovej siene slávy, od roku 2015 člen Siene slávy FIBA, v roku 2016 vyznamenaný Prezidentskou medailou slobody.

KARIÉRA V NBA: v základnej časti odohral 1072 zápasov, priemerne v nich dosiahol 30,1 bodu, 6,2 doskoku, 5,3 asistencie a 2,3 získaných lôpt. V play-off pridal 179 duelov s priemermi 33,4 bodu, 6,4 doskoku, 5,7 asistencie, 2,1 zisku.

X

X

„Zahodil som deväť tisíc striel počas mojej kariéry. Prehral som takmer tristo zápasov. Dvadsaťšesťkrát som dostal dôveru, aby som na seba vzal víťaznú strelu a ja som minul. V živote som zas a znova zlyhával a to je dôvod, prečo som uspel.“

X

X

„Talent vyhráva zápasy, ale tímová súhra a inteligencia vyhrávajú šampionáty.“

X

X

„Dokážem akceptovať zlyhanie. Každý v čomsi zlyhá. Nedokážem však akceptovať, ak sa niekto nepokúša.“

X

X

X

Stanislav Kropilák nadelil mladému Jordanovi blok: Spoznal ho až na palubovke

X

Stanislav Kropilák patril vo svojej ére medzi najvýraznejšie osobnosti európskeho basketbalu. V roku 1982, keď FIBA oslavovala 50. výročie, povolali desaťnásobného najlepšieho basketbalistu Slovenska, trojnásobného medailistu z ME, aby po boku veličín ako Dražen Dalipagič, Juan Antonio San Epifanio, Miki Berkowitz, či Anatolij Myškin, čelil výberu mladých amerických basketbalistov na čele s Michaelom Jordanom. 

Proti Jordanovi ste nastúpili v časoch, keď bol „prospektom“ žiariacim v univerzitnej NCAA. Vnímali ste rozruch, ktorý spôsoboval už pred vstupom do NBA?

„Pravdupovediac som vtedy absolútne nevedel, že nejaký Jordan existuje. V tom čase sme americký univerzitný basketbal nesledovali. A príliš ani NBA. Až keď proti nám stál ten výber, som sa dozvedel, že sú to tí najlepší z najlepších.“

Popri všetkom, čo ste na palubovkách zažili, čo ste dokázali, pôsobí blok, ktorý ste „nadelili“ Jordanovi, ako epizóda. Ako si na tú epizódu spomínate s odstupom 38 rokov?

„Spomínam si, že som ho zblokoval. Hľadal som aj na youtube zápas zo Ženevy, kde som mu ten dekel dal, no neviem sa k nemu dostať. Stretnutie, ktoré sme hrali o dva dni neskôr v Budapešti, mám nahraté celé. Tam som s ním tiež prišiel do kontaktu. Ale ten blok zo Ženevy som už potom nevidel a nedá sa povedať, že si ho detailne pamätám. Potom mi chalani, spoluhráči z výberu európskych hviezd, vraveli, že som zblokoval toho najlepšieho, ktorý smeruje do NBA.“

Basketbal na konci osemdesiatych a začiatku deväťdesiatych rokoch zaznamenal revolučné časy. Azda najviac ich stelesňoval práve Jordan. Z vášho pohľadu, ako sa zmenil tento šport?

„Jednoznačne sa hra pritvrdila. Ešte v osemdesiatych rokoch to bol v podstate bezkontaktný šport. Najvýraznejší rozdiel tkvie asi práve v tomto aspekte a v súvislosti s tým sa basketbal stal silovejším. Hlavne pod košom sa to prejavilo: kto mal viac sily, vyhrával. Jordan bol priam neskutočný atlét. Práve to bolo najkrajšie, ako lietal. Nehovorím teraz o jeho streľbe a prihrávkach, ale o tom, ako vyskočil dobrý meter a pol od zeme, stihol sa pozrieť doľava, doprava... Na mladých basketbalistov a fanúšikov zapôsobilo, ako dokonale to vedel predať. Prišli reklamy, partneri, začali sa vyrábať tričká, kecky, všade žiarilo jeho meno. Myslím, že v konečnom dôsledku to významne pomohlo v rozvoji basketbalu po celom svete.“

Boli ste spoluhráčom i súperom mnohých velikánov, v exhibícii napríklad aj najlepšieho strelca v histórii NBA Kareema Abdul-Jabbara. Z vášho pohľadu, bol Jordan naozaj najlepší basketbalista všetkých čias?

„V kolektívnom športe sa nedá jednoznačne povedať, kto je najlepší. Ťažko jednoznačne určiť toho najlepšieho, lebo v basketbale máme rôzne posty, rôzne úlohy, menia sa epochy, samotný šport sa mení, basketbal je dnes iný. Určite by som vedel vymenovať dvadsať najlepších na svete. Mne viac než Jordan imponoval Magic Johnson. Jeho hra bola čosi fantastické, ľudské, niekedy úsmevné – tie neskutočné prihrávky! Bola to nádhera, aj keď ste hrali proti nemu. Možno sa ním Jordan inšpiroval, ale Magic bol kolektívnejší.“

Aj z vašich slov vyplýva, čo vidíme, že súčasné hviezdy modelujú svoju hru skôr podľa Jordana než podľa Magica.

„Vezmú zodpovednosť na seba, chcú rozhodnúť, mať hlavné slovo - posledné sekundy a my vieme, že loptu dostane James Harden, LeBron James, Kevin Durant, či iný hráč tohto kalibru. Aj tu vidno isté rozdiely. Kedysi bol basketbal kolektívnejší. Osobne mi viac imponovala hra z mojich čias. Hoci atleticizmus v kombinácii s talentom dnes umožňuje hráčom, zvlášť v NBA, predvádzať úžasné momenty.“

X

X

Aramis Naglič narazil na Jordanov Dream Team vo finále olympiády: Akoby z inej planéty

X

Aramis Naglič mal v roku 1992 na konte už dva euroligové triumfy v drese Splitu. Mladá Chorvátska republika musela bojovať o nezávislosť, v ťažkých časoch jej však robili radosť basketbalisti na čele s Draženom Petrovičom, Tonim Kukočom, či Dinom Radjom. Po ich boku sa Naglič, neskorší hráč Pezinka a tréner bratislavského Interu, predstavil vo finále (a predtým aj v základnej skupine) najlepšieho olympijského basketbalového turnaja všetkých čias proti Dream Teamu. Jeho spoluhráčom bol aj Žan Tabak, dnes kouč našej reprezentácie. 

Jordanovi ste čelili v čase jeho najväčšej slávy na úplne najprestížnejšom fóre. A to rovno dvakrát Ako ste vnímali status, ktorý vtedy mal „MJ“ a jeho spoluhráči z Dream Teamu?

„Nezabúdajme, že sú to hráči, ktorých sme sledovali a boli našimi idolmi. Keď som bol mladší, nebolo ako pozerať zápasy NBA. Nám sa to podarilo na talianskom kanáli Cinque. Kupovali sme si antény, aby sme v noci mohli sledovať zápasy. Potom, o sedem či osem rokov neskôr, keď som sa s rovnakými hráčmi stretol na ihrisku, bolo to čosi úžasné. Pamätám si, keď sme mali tréning po Dream Teame, stretli sme sa na palubovke. Tesne sa míňate s hráčmi ako Michael Jordan, Karl Malone, Larry Bird, či Magic Johnson a dívate sa na nich ako na basketbalových bohov, ako vyzerajú, o čo sú väčší a silnejší. Za Dream Team hralo jedenásť budúcich členov Siene slávy. To sa, podľa mňa, už nikdy nezopakuje. Bolo to emotívne, ale pre nás to predstavovalo obrovskú motiváciu.“

Za možnosť zahrať si proti najlepšiemu tímu, aký kedy svet videl, ste však zaplatili, keď ste miesto olympijského zlata získali striebro. Napriek tomu si Chorvátsko všetci pamätajú ako azda jediný tím, ktorý sa aspoň v niektorých pasážach dokázal Dream Teamu vyrovnať... 

„My sme už vtedy vraveli, že naše striebro má hodnotu zlata. Mali sme nejaké skúsenosti, ako Split sme hrali proti Denver Nuggets a New York Knicks. Stretávali sme aj predtým hráčov ako Patrick Ewing z Knicks. Vedeli sme, čo máme očakávať. Keď hráte úplne perfektne, dokážete držať 'egal', no nedáte dve či tri strely a hneď ste na mínus desať. Je ťažké hrať proti takým súperom. Pomerne veľké rozdiely boli aj vo fyzičke a atleticizme. Tie sa však postupom rokov vyrovnávali.“

Z vášho pohľadu, je Michael Jordan tým, koho možno označiť za najväčšieho basketbalistu všetkých čias?

„Je. Pre mňa určite. Emocionálne som mal veľmi rád Magica a Birda, lebo sú to hráči z obdobia, keď som začínal so serióznym basketbalom. Ale Jordan bol charizmatický. Nebol to len najlepší hráč, on vďaka svojej charizme pozdvihol NBA na novú úroveň. A jeho víťazná mentalita bola neuveriteľná. Viem to z prvej ruky, lebo sme sa o tom rozprávali aj s Tonim Kukočom. Poznám rôzne malé príbehy a bola to neuveriteľná osobnosť. Spomínal aj, ako to vyzeralo v šatni. Vidíme aj teraz vo filme, aký bol Jordan k sebe aj k spoluhráčom, aký tvrdý vedel byť a koľko toho vyžadoval. Aj Kobe Bryant a LeBron James sú velikáni, ale pre moju generáciu je Jordan určite najväčší. Basketbalista akoby z nej planéty.“

Sám však máte na Jordana z tých dvoch zápasov na olympiáde v Barcelone isto silné spomienky...

„Bolo toho viac, ale napríklad keď môj kamarát Velimir Perasovič šiel do hry, kouč Petar Skansi mu povedal, že ide na Jordana. Jordan však mal také obrovské sebavedomie, že vzal blízko našej lavičky loptu, pozrel sa na Perasoviča, kouča, našu lavičku a povedal: 'To on ma bude brániť? Hneď ti nohy odrežem.' To jeho obrovské sebavedomie a ten povestný trash talk! Stačí pár slov a súpera to zabije, sebavedomie je fuč.“

X

X

X
X

Článok vyšiel v denníku Šport. Ďakujeme za súhlas so šírením.


Zoznam aktualít

Naši partneri