Aktuality

Keď ex-interista vyhral titul v NBA

Ak má klub bohatú históriu, takmer každú chvíľu má dôvod pripomínať si nejaké to výročie. A BK Inter Bratislava má veľmi bohatú históriu, na konte deväť majstrovských titulov, množstvo ďalších úspechov a víťazstiev, dokonca aj na medzinárodnom fóre. Žiadnym iným slovenským klubom neprešlo také množstvo hráčskych osobností. Vrátane jediného Slováka v NBA Richarda Petrušku. Ten presne pred štvrťstoročím oslavoval s Houstonom Rockets titul v NBA.

Rozhovorov s Richardom ste si za tie roky mohli prečítať viacero. Dnes sa preto zameriame skôr na dobové reálie. Pre niekoho je to možnosť zaspomínať si (neváhajte sa s nami podeliť o spomienky na facebookovom profile BK Inter) a pre niekoho možnosť urobiť si obrázok o časoch, keď možno ani nebol na svete.

SLOVENSKOOO!

Slovenská republika mala za sebou ešte len tri štvrte roka samostatnosti, keď štartoval basketbalový ročník 1993/94. Česko-slovenský basketbal mal vtedy v Európe i vo svete dobré renomé, veď naša reprezentácia získala na európskych šampionátoch jednu zlatú, šesť strieborných a päť bronzových medailí, pričom ešte v roku 1985 si zahrala vo finále Eurobasketu (v zostave s interistami Stanislavom Kropilákom, Petrom Rajniakom, Jurajom Žuffom, Oto Matickým). Štyrikrát sa naša spoločná reprezentácia predstavila na majstrovstvách sveta, sedemkrát na olympiáde.   

V domácej súťaži basketbalistov bola sezóna 1993/94 prvá kompletná a napokon ju ovládla Prievidza. Pravda, predtým sa už hral skrátený ročník 1993, takže prvý titul majstra Slovenska získal Pezinok. Inter si na prvý titul v ére samostatnosti musel počkať ešte dva roky, do roku 1996. Samozrejme, to už najprv československý a potom slovenský reprezentant Richard Petruška na Slovensku dávno nehral.

Petruška nie je odchovanec Interu. Z Levíc prišiel v roku 1988 ako 19-ročný talent (klubu v tom čase prezidentoval JUDr. Anton Blaha, ktorý dodnes nevynechá takmer žiadny domáci zápas Interu). Na Pasienkoch však úspešne zavŕšili jeho prechod z juniorského do seniorského basketbalu. Pod vedením trénera Jána Mészárosa (tiež dodnes nechýba takmer na žiadnom domácom stretnutí) vytvorili s Otom Matickým obávanú podkošovú dvojicu. Už v roku 1990 ako 21-ročný zamieril do USA, kde najprv nastupoval v NCAA za univerzitu Loyola Marymount a potom prestúpil na slávnejšiu UCLA, kde si ho po ročníku 1992/93 všimlo viacero klubov NBA. To už mal za sebou aj vystúpenie na Eurobaskete 1991 v drese ČSFR, kde naši obsadili šieste miesto (spomedzi ôsmich účastníkov).

Napokon 208 cm vysokého a 118 kíl vážiaceho podkošového bojovníka draftovali Houston Rockets, budúci dvojnásobní šampióni. Historickým paradoxom zostane, že Slovensko, ktoré sa dnes považuje za hokejovú krajinu, malo šampióna NBA oveľa skôr než šampióna NHL. Rátať sem legendárneho Stana Mikitu, ktorý v roku 1961 triumfoval so Chicagom Blackhawks, by bolo trocha zavádzajúce, keďže rodák z Liptovských Sokolčí emigroval ako osemročný a hokej začal súťažne hrávať až v Kanade. Prvým slovenským hokejistom, ktorý sa teda tešil zo Stanley Cupu, bol Jiří Bicek. Prsteň za víťazstvo získal až deväť rokov po tom, čo sa to podarilo Petruškovi v NBA!   

NEVĎAČNÁ ROLA

Časy, keď popri sebe v Houstone nastupovali legendárne Twin Towers, teda Ralph Sampson a Hakeem Olajuwon, dve jednotky draftu z roku 1983, resp. 1984 merajúce 224, resp. 213 cm, boli dávno minulosťou. Sampsonovu kariéru skrátili zranenia (za desať sezón v NBA odohral 441 z 820 možných zápasov základnej časti), zato Olajuwon bol na vrchole síl. Spolu s Davidom Robinsonom , Patrickom Ewingom a mladučkým Shaquillom O´Nealom boli najlepšími pivotmi v NBA a zrejme i na svete.

Petruška mal na jednej strane šťastie, že si ho v druhom kole draftu 1993 z celkovo 46. miesta vybral taký špičkový tím. Na druhej strane mal smolu, pretože „rakety“ mali pretlak podkošových hráčov. V základe vedľa pivota Olajuwona nastupoval „power forward“ Otis Thorpe. Z lavičky im mohol kryť chrbát univerzálny Robert Horry, neskorší sedemnásobný šampión NBA, toho však tréner Rudy Tomjanovich po celú sezónu 1993/94 využíval na pozícii tri. Horry ukázal, že ako „small forward“ je schopný vypomáhal tvoriť hru dvojici rozohrávačov Vernon Maxwell – Kenny Smith a ich náhradníkovi Samovi Cassellovi.

Odhliadnuc od toho, že Olajuwon takmer neschádzal z palubovky (v play-off 1994 odohral priemerne 41 minút na zápas, vo finále dokonca vyše 43), obvyklou prvou voľbou z lavičky bol etablovaný Trinidadčan Carl Herrera. V dvoch finálových zápasoch dostal šancu aj Matt Bullard, v jednom sa na dve minúty predstavil Earl Cureton. Skrátka, kryť chrbát Olajuwonovi bola v roku 1994 nevďačná rola a zastávalo ju naraz hneď niekoľko kvalitných basketbalistov.

NEW YORK BOL BLÍZKO

Finále roku 1994 odštartovalo o čosi neskôr ako tohtoročné boje medzi Golden State Warriors a Torontom Raptors. Prvý duel bol na programe v houstonskej hale The Summit 8. júna. A domáci sa po výhre 85:78 ujali vedenia nad New Yorkom Knicks. Lenže o dva dni neskôr podľahli 83:91 a tak sa séria sťahovala do New Yorku za vyrovnaného stavu 1:1. Rockets 12. júna šokovali Madison Square Garden víťazstvom 93:89 a znova sa ujali vedenia. Vtedy sa finále nehralo formátom 2-2-1-1-1, ale 2-3-2 (najmä, aby sa ušetril čas na cestovaní). Knicks to využili a ďalšie dve stretnutia pred vlastným publikom vyhrali: 15. júna 91:82 a 17. júna 91:84. Rockets sa síce dostali pod tlak, prehrávali 2:3 na zápasy, lenže vedeli, že zvyšok série odohrajú doma. A 19. júna prišlo vydreté tesné víťazstvo 86:84. Hosťujúci John Starks sa mohol stať hrdinom, ale jeho záverečný strelecký pokus, ktorý by vyniesol Knicks titul, zblokoval Olajuwon.

Hral sa siedmy duel a v ňom Rockets zvíťazili 90:84. Mnohí poukazovali na slabý výkon newyorského Johna Starksa, ktorý v rozhodujúcom stretnutí premárnil 16 z 18 pokusov z hry (!), no skutočný rozdiel tkvel naozaj v tom, že Houston mal Olajuwona. Ten bol v každom finálovom zápase streleckým lídrom svojho tímu. V konfrontácii dvoch dominantných pivotov zatienil nigérijsky rodák Patricka Ewinga, rodáka z Jamajky. Nastrieľal priemerne 26,9 bodu, kým Ewing 18,9. Pravda, hviezda Knicks bola o čosi lepšia v doskokoch (12,4 : 9,1) i blokoch (4,3 : 3,9), zato zaostala v asistenciách (1,7 : 3,6) i získaných loptách (1,3 : 1,6).       

 Rockets úspešne zavŕšili sezónu, v ktorej najprv s bilanciou 58 víťazstiev – 24 prehier obsadili druhé miesto v Západnej konferencii i celej NBA (za Seattlom SuperSonics) a v play-off postupne vyradili Portland Trail Blazers (3:1 na zápasy),  Phoenix Suns (4:3) a Utah Jazz (4:1). Olajuwon bol navyše zvolený za najužitočnejšieho hráča (MVP) finálovej série i celého ročníka.

O rok neskôr sa Houstonu podarilo titul obhájiť. Pravda, to už v jeho zostave Slovák nefiguroval. Zato však jeho rady vystužil Chorvát Žan Tabak, súčasný tréner slovenskej reprezentácie. Len dodávame, že Richard Petruška sa napriek ponukám už viac do NBA nevrátil. Ďalšie štyri roky hrával za taliansku Cagivu Varese, ročník 1998/99 si odkrútil v tureckom Galatasarayi Istanbul, ďalšie dva roky hrával za španielsku Unicaju Malaga, s ktorou v roku 2001 vyhral Koračov pohár. Pokračoval v klube TAU Cerámica Baskonia, Upea Capo d´Orlando a hráčsku kariéru zakončil v roku 2003 v španielskom klube CAI Zaragoza. Anketu najlepší basketbalista Slovenska vyhral v rokoch 1998, 1999 a 2000.

FOTO: Denník Šport   


Zoznam aktualít

Naši partneri